doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.

Fakulta: Národohospodárska fakulta

Katedra: Katedra bankovníctva a medzinárodných financií

Pozícia: Docent

Hyperlink na záznam osoby

ORCID iD

Vedecko-pedagogická charakteristika osoby

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Odbor a program: Financie, 1992, Ekonomická univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta

Vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa

Odbor a program: Financie 62-35-9, 2002, Ekonomická univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta

Titul docent

Odbor a program: Financie, bankovníctvo a investovanie 336, 2007, Ekonomická univerzita v Bratislave, Národohospodárska fakulta

Súčasné a predchádzajúce zamestnania

docent
EUBA, NHF, Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
2007-

výskumný pracovník
Národné centrum európskych a globálnych štúdií pri EUBA
2009-2011

odborný asistent
EUBA, NHF, Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
1994-2007

interný doktorand
EUBA, NHF, Katedra bankovníctva a medzinárodných financií
1992-1994

Rozvoj pedagogických, odborných, jazykových, digitálnych a iných zručností

výskumný pobyt
Európska centrálna banka
2017

kurz - Aplikovaná finančná ekonometria
EUBA, Národohospodárska fakulta
2017

výskumný pobyt
University of Bangor, Spojené kráľovstvo
2016

pokročilé štatistické metódy - osvedčenie
Acrea - centrum výuky
2014

Prehľad aktivít v rámci pedagogického pôsobenia na vysokej škole

Prehľad obhájených záverečných prác

Bakalárske (prvý stupeň): 38

Diplomové (druhý stupeň): 115

Dizertačné (tretí stupeň): 4

Prehľad výsledkov tvorivej činnosti

Počet výstupov tvorivej činnosti registrovaných v databázach Web of Science alebo Scopus: 17

Počet ohlasov registrovaných v databázach Web of Science alebo Scopus na výstupy tvorivej činnosti: 59

Počet pozvaných prednášok na medzinárodnej a národnej úrovni: 6

Najvýznamnejšie výstupy tvorivej činnosti

ADC - Horváth, R. - Kotlebová, J. - Širaňová, M. (2018). Interest rate pass-through in the Euro Area: Financial fragmentation, balance sheet policies and negative rates. Journal of Financial Stability, volume 36, June 2018, pp. 12 - 21, DOI: https://doi.org/10.1016/j.jfs.2018.02.003 (2018: 2.301 - IF, Q1 – JCR, 1.49 – SJR, Q1 – SJR, karentované – CCC) ADM - Kotlebová J. -Árendáš, P. - Chovancová, B. (2020). Government expenditures in the support of technological innovations and impact on stock market and real economy: the empirical evidence from the US and Germany. Equilibrium - quarterly Journal of Economics and Economic Policy - Toruń : Wydział Nauk Ekonomicznych i Zarządzania Uniwersytet Mikołaja Kopernika, volume 15, no. 4, pp. 717-734, https://doi.org/10.24136/eq.2020.031 ADM - Fišera, B. - Kotlebová, J. (2020). Expansionary monetary policy and bank lending: The case of new Euro Area member states. International Journal of Monetary Economics and Finance. volume 13, number 4, pp. 383-416, https://doi.org/10.1504/ijmef.2020.109993 ADM - Širaňová, M. - Kotlebová, J. (2018). SVAR description of ECB monetary policy effects via banking sector in individual EA countries: Case of Slovenia. Registrovaný: Scopus. In International Journal of Monetary Economics and Finance : IJMEF. - [United Kingdom] : Inderscience, 2018. ISSN 1752-04792018, vol. 11, no. 1, pp. 56-75, doi: https://doi.org/10.1504/ijmef.2018.090574. ADM - Kotlebová, J. - Širaňová, M. (2017). Stimulating economic recovery through euro area growth poles: call for more directed unconventional monetary policy measures? Equilibrium - quarterly Journal of Economics and Economic Policy - Toruń : Wydział Nauk Ekonomicznych i Zarządzania Uniwersytet Mikołaja Kopernika, 2017. ISSN1689-765X, 2017, vol 12, no. 4, pp. 633-653. doi: https://doi.org/10.24136/EQ.V12I4.33

Najvýznamnejšie výstupy tvorivej činnosti za ostatných šesť rokov

ADC - Horváth, R. - Kotlebová, J. - Širaňová, M. (2018). Interest rate pass-through in the Euro Area: Financial fragmentation, balance sheet policies and negative rates. Journal of Financial Stability, volume 36, June 2018, pp. 12 - 21, DOI: https://doi.org/10.1016/j.jfs.2018.02.003 ADM - Kotlebová J. -Árendáš, P. - Chovancová, B. (2020). Government expenditures in the support of technological innovations and impact on stock market and real economy: the empirical evidence from the US and Germany. Equilibrium - quarterly Journal of Economics and Economic Policy - Toruń : Wydział Nauk Ekonomicznych i Zarządzania Uniwersytet Mikołaja Kopernika, volume 15, no. 4, pp. 717-734, https://doi.org/10.24136/eq.2020.031 ADM - Širaňová, M. - Kotlebová, J. (2018). SVAR description of ECB monetary policy effects via banking sector in individual EA countries: Case of Slovenia. Registrovaný: Scopus. In International Journal of Monetary Economics and Finance : IJMEF. - [United Kingdom] : Inderscience, 2018. ISSN 1752-04792018, vol. 11, no. 1, pp. 56-75, doi: https://doi.org/10.1504/ijmef.2018.090574 . ADM - Kotlebová, J. - Širaňová, M. (2017). Stimulating economic recovery through euro area growth poles: call for more directed unconventional monetary policy measures? Equilibrium - quarterly Journal of Economics and Economic Policy - Toruń : Wydział Nauk Ekonomicznych i Zarządzania Uniwersytet Mikołaja Kopernika, 2017. ISSN1689-765X, 2017, vol 12, no. 4, pp. 633-653. doi: https://doi.org/10.24136/EQ.V12I4.33 ADM - Fišera, B. - Kotlebová, J. (2020). Expansionary monetary policy and bank lending: The case of new Euro Area member states. International Journal of Monetary Economics and Finance. volume 13, number 4, pp. 383-416, https://doi.org/10.1504/ijmef.2020.109993

Najvýznamnejšie ohlasy na výstupy tvorivej činnosti

APVV-20-0359 Covid-19 pandémia, makroekonomický vývoj, potravinová bezpečnosť a blahobyt domácností - 1.7.2021 - 30.6.2024 riešiteľ/ APVV-20-0359 Covid-19 pandemic, macroeconomic development, food security and household wellbeing, member of research team. V tomto projekte sa zameriavame na dopady krízy na blahobyt domácností, potravinovú bezpečnosť, ceny komodít a potravín, ako aj na fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov. Projekt bude sledovať a analyzovaťsituáciu v krajinách strednej a východnej Európy, ale najmä na Slovensku. Mikrodáta z nedávneho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností sa použijú na kvantifikáciu marginálneho sklonu k úsporám a spotrebe, odhad pravdepodobnosti rizika chudoby domácností a taktiež platobnej neschopnosti pomocou najmodernejších mikroekonomických metód. Na údaje zo Zisťovania rodinných účtov domácností sa použijú modely dopytu, aby sa odhadli elasticity dopytu po potravinách, ktoré sa potom použijú na simuláciu vplyvu volatility cien potravín a inej ekonomickej neistoty (ako sú zmeny v zamestnanosti a zmeny v príjme) na blahobyt domácností. Taktiež použijeme parametre modelu odhadovaného dopytu na simuláciu vplyvu pandémie na kvalitu stravy, ktorá je jedným z meraní potravinovej bezpečnosti. Na základe modelov pre zdravie prepojíme literatúru študujúcu spotrebu potravín a zdravie obyvateľstva. Súčasná kríza má silný vplyv aj na volatilitu komodít a cien potravín, ktoré budeme skúmať pomocou komplexných ekonometrických metód časových radov. Projekt bude tiež skúmať dopady krízy na efektívnosť fungovania potravinových dodávateľských reťazcov a konkrétne na horizontálny a vertikálny prenos cien.

APVV-15-0666 Únik kapitálu a jeho dôsledky pre slovenskú ekonomiku - 1.7.2016-31.12.2019 - spoluriešiteľ projektu SAV/APVV-15-0666 Capital Flight and its Impact on the Slovak Economy - 1.7.2016-31.12.2019 member of research team V kontexte liberalizácie globálneho pohybu kapitálu, sofistikovaného svetového finančného systému a rozvoja informačných a komunikačných technológii sa únik kapitálu stáva čoraz zložitejším problémom nielen v rozvojových, ale predovšetkým vo vyspelých ekonomikách. Tento trend sa výrazne zhoršuje, najmä pod vplyvom globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Napriek tomu, že existujú odhady veľkosti úniku kapitálu pre vybrané rozvojové ekonomiky (Global Financial Integrity, Svetová banka), takéto odhady však absentujú pre vyspelé ekonomiky vrátane Slovenska. Prekladaný projekt preto posúva výskum danej problematiky v troch oblastiach. Prvý príspevok projektu spočíva v odhadovaní veľkosti úniku kapitálu zo slovenskej ekonomiky a ďalších krajín Európskej únie pomocou modifikácie už existujúcich modelov. Projekt avšak výrazne posúva poznanie v danej oblasti vďaka implementácii nových modelov, ktoré ešte neboli nikde použité na odhadovanie úniku kapitálu (input-output analýza, analýza flow of funds, analýza sietí). Za ďalší signifikantný prínos projektu je možné považovať vypracovanie empirickej makroekonomického pozadia (determinantov) úniku kapitálu zo slovenskej ekonomiky a ďalších krajín (s aplikáciu logit modelu, modelov kointegrácie a Grangerovej kauzality, VAR a VECM modelov). Tretí prínos projektu spočíva v odhadnutí makroekonomických dôsledkov úniku kapitálu pre slovenskú ekonomiku a ďalšie krajiny EÚ pomocou modelov ekonomického rastu. V neposlednom rade projekt poskytuje teoretický rámec chápania úniku kapitálu v kontexte voľného pohybu kapitálu medzi krajinami a odporúčania pre hospodársku politiku na jeho zamedzenie.

VEGA 1/0221/21 Úrokové sadzby v prostredí s digitálnou menou centrálnej banky,2021-2023 hlavný riešiteľ, VEGA 1/0221/21 Interest rates in the environment with central bank digital currency, 2021-2023, main investigator. Konečná podoba, prístupnosť, využitie a spustenie digitálnej meny centrálnej banky (CBDC) nie je definitívne stanovené. Rôznorodosť jej možných charakteristík si vyžaduje hlbšiu analýzu ich dôsledkov na funkčnosť transmisného mechanizmu menovej politiky (MP) s dopadom na cenovú a finančnú stabilitu. Zavedením CBDC dôjde k zmene fungovania finančného systému. Je kľúčové sledovať systém úrokových sadzieb, pretože úrokový kanál MP rozšíria aj úrokové sadzby CBDC-y, ktorými sa na jednej strane bude regulovať jej dopyt, ale na druhej strane môžu zohrať významnú úlohu pri zabezpečovaní cieľa MP. Tie prepájajú celú štruktúru finančného systému, ako cena peňazí ovplyvňujú fungovanie každého segmentu finančného trhu, tak vo vnútornom ako aj v medzinárodnom okruhu. Projekt sústreďuje pozornosť na identifikáciu potenciálnych prínosov ako aj možných problémov, ktoré by modifikovaný úrokový transmisný mechanizmus MP po zavedení CBDC v eurozóne mohol spôsobiť v oblasti bankovníctva, finančných trhov a reálnej ekonomiky.

VEGA 1/0613/18 Prehlbovanie ekonomických nerovností v dôsledku distribučných efektov nekonvenčnej menovej politiky - 2018-2020 - vedúci projektu, VEGA 1/0613/18 Deepening of economic inequalities as a consequence of distributional effects of unconventional monetary policy - 2018-2020 - main investigator. Súčasnú svetovú ekonomiku trápi fenomén prehlbovania ekonomických nerovností medzi individuálnymi inštitucionálnymi jednotkami v rámci jednotlivých ekonomických sektorov. Skutočnosť, že k tomuto trendu prispieva aj menová politika, je evidentné. Avšak výskum je len v počiatočnom štádiu. Nie je totiž jasné, ktoré opatrenia menovej politiky, do akej miery a akým spôsobom majú dopad na ekonomické nerovnosti v danej fáze ekonomického cyklu. Zastrešiť túto komplexnú problematiku si za cieľ dáva tento projekt. Predmetom skúmania sú individuálne inštitucionálne jednotky v sektore domácností, podnikov a bánk, pričom distribučné efekty menovej politiky kvantifikujeme nielen na úrovni eurozóny ako celku, ale hlavne na úrovni jednotlivých jej členov (osobitne Slovenska). Závery projektu smerujú k návrhu odporúčaní, ktoré zjemnia tieto negatívne aspekty menovej politiky na ekonomickú rovnosť a tým obmedzia riziko budúcej ekonomickej stagnácie alebo návratu ku kríze.

projekt NBS - Program podpory cieleného doktorandského štúdia a výskumu - Príjmové nerovnosti a distribučné efekty menovej politiky: úloha finančnej heterogenity - 2019-2020 - odborný gestor - Project of National Bank of Slovakia - Support programme of targeted doctoral study and research - Income inequalities and distributional effects of monetary policy: role of financial heterogeneity - 2019-2020 - professional supervisor. Zámer projektu je podpora doktoradského štúdia doktoranda Ing. Borisa Fišeru pri výskume problematiky príjmových nerovnosti v kontexte menovej politiky. Výstupom projektu je publikovanie vedeckého článku vysokej kvality v indexovanom časopise zodpovedaním výskumných otázok spojených s cieľom projektu.

Účasť na riešení (vedení) najvýznamnejších vedeckých projektov alebo umeleckých projektov za posledných šesť rokov

APVV-20-0359 Covid-19 pandémia, makroekonomický vývoj, potravinová bezpečnosť a blahobyt domácností - 1.7.2021 - 30.6.2024 riešiteľ/ APVV-20-0359 Covid-19 pandemic, macroeconomic development, food security and household wellbeing, member of research team. V tomto projekte sa zameriavame na dopady krízy na blahobyt domácností, potravinovú bezpečnosť, ceny komodít a potravín, ako aj na fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov. Projekt bude sledovať a analyzovaťsituáciu v krajinách strednej a východnej Európy, ale najmä na Slovensku. Mikrodáta z nedávneho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností sa použijú na kvantifikáciu marginálneho sklonu k úsporám a spotrebe, odhad pravdepodobnosti rizika chudoby domácností a taktiež platobnej neschopnosti pomocou najmodernejších mikroekonomických metód. Na údaje zo Zisťovania rodinných účtov domácností sa použijú modely dopytu, aby sa odhadli elasticity dopytu po potravinách, ktoré sa potom použijú na simuláciu vplyvu volatility cien potravín a inej ekonomickej neistoty (ako sú zmeny v zamestnanosti a zmeny v príjme) na blahobyt domácností. Taktiež použijeme parametre modelu odhadovaného dopytu na simuláciu vplyvu pandémie na kvalitu stravy, ktorá je jedným z meraní potravinovej bezpečnosti. Na základe modelov pre zdravie prepojíme literatúru študujúcu spotrebu potravín a zdravie obyvateľstva. Súčasná kríza má silný vplyv aj na volatilitu komodít a cien potravín, ktoré budeme skúmať pomocou komplexných ekonometrických metód časových radov. Projekt bude tiež skúmať dopady krízy na efektívnosť fungovania potravinových dodávateľských reťazcov a konkrétne na horizontálny a vertikálny prenos cien.

APVV-15-0666 Únik kapitálu a jeho dôsledky pre slovenskú ekonomiku - 1.7.2016-31.12.2019 - spoluriešiteľ projektu SAV/APVV-15-0666 Capital Flight and its Impact on the Slovak Economy - 1.7.2016-31.12.2019 member of research team V kontexte liberalizácie globálneho pohybu kapitálu, sofistikovaného svetového finančného systému a rozvoja informačných a komunikačných technológii sa únik kapitálu stáva čoraz zložitejším problémom nielen v rozvojových, ale predovšetkým vo vyspelých ekonomikách. Tento trend sa výrazne zhoršuje, najmä pod vplyvom globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Napriek tomu, že existujú odhady veľkosti úniku kapitálu pre vybrané rozvojové ekonomiky (Global Financial Integrity, Svetová banka), takéto odhady však absentujú pre vyspelé ekonomiky vrátane Slovenska. Prekladaný projekt preto posúva výskum danej problematiky v troch oblastiach. Prvý príspevok projektu spočíva v odhadovaní veľkosti úniku kapitálu zo slovenskej ekonomiky a ďalších krajín Európskej únie pomocou modifikácie už existujúcich modelov. Projekt avšak výrazne posúva poznanie v danej oblasti vďaka implementácii nových modelov, ktoré ešte neboli nikde použité na odhadovanie úniku kapitálu (input-output analýza, analýza flow of funds, analýza sietí). Za ďalší signifikantný prínos projektu je možné považovať vypracovanie empirickej makroekonomického pozadia (determinantov) úniku kapitálu zo slovenskej ekonomiky a ďalších krajín (s aplikáciu logit modelu, modelov kointegrácie a Grangerovej kauzality, VAR a VECM modelov). Tretí prínos projektu spočíva v odhadnutí makroekonomických dôsledkov úniku kapitálu pre slovenskú ekonomiku a ďalšie krajiny EÚ pomocou modelov ekonomického rastu. V neposlednom rade projekt poskytuje teoretický rámec chápania úniku kapitálu v kontexte voľného pohybu kapitálu medzi krajinami a odporúčania pre hospodársku politiku na jeho zamedzenie.

VEGA 1/0221/21 Úrokové sadzby v prostredí s digitálnou menou centrálnej banky,2021-2023 hlavný riešiteľ, VEGA 1/0221/21 Interest rates in the environment with central bank digital currency, 2021-2023, main investigator. Konečná podoba, prístupnosť, využitie a spustenie digitálnej meny centrálnej banky (CBDC) nie je definitívne stanovené. Rôznorodosť jej možných charakteristík si vyžaduje hlbšiu analýzu ich dôsledkov na funkčnosť transmisného mechanizmu menovej politiky (MP) s dopadom na cenovú a finančnú stabilitu. Zavedením CBDC dôjde k zmene fungovania finančného systému. Je kľúčové sledovať systém úrokových sadzieb, pretože úrokový kanál MP rozšíria aj úrokové sadzby CBDC-y, ktorými sa na jednej strane bude regulovať jej dopyt, ale na druhej strane môžu zohrať významnú úlohu pri zabezpečovaní cieľa MP. Tie prepájajú celú štruktúru finančného systému, ako cena peňazí ovplyvňujú fungovanie každého segmentu finančného trhu, tak vo vnútornom ako aj v medzinárodnom okruhu. Projekt sústreďuje pozornosť na identifikáciu potenciálnych prínosov ako aj možných problémov, ktoré by modifikovaný úrokový transmisný mechanizmus MP po zavedení CBDC v eurozóne mohol spôsobiť v oblasti bankovníctva, finančných trhov a reálnej ekonomiky.

VEGA 1/0613/18 Prehlbovanie ekonomických nerovností v dôsledku distribučných efektov nekonvenčnej menovej politiky - 2018-2020 - vedúci projektu, VEGA 1/0613/18 Deepening of economic inequalities as a consequence of distributional effects of unconventional monetary policy - 2018-2020 - main investigator. Súčasnú svetovú ekonomiku trápi fenomén prehlbovania ekonomických nerovností medzi individuálnymi inštitucionálnymi jednotkami v rámci jednotlivých ekonomických sektorov. Skutočnosť, že k tomuto trendu prispieva aj menová politika, je evidentné. Avšak výskum je len v počiatočnom štádiu. Nie je totiž jasné, ktoré opatrenia menovej politiky, do akej miery a akým spôsobom majú dopad na ekonomické nerovnosti v danej fáze ekonomického cyklu. Zastrešiť túto komplexnú problematiku si za cieľ dáva tento projekt. Predmetom skúmania sú individuálne inštitucionálne jednotky v sektore domácností, podnikov a bánk, pričom distribučné efekty menovej politiky kvantifikujeme nielen na úrovni eurozóny ako celku, ale hlavne na úrovni jednotlivých jej členov (osobitne Slovenska). Závery projektu smerujú k návrhu odporúčaní, ktoré zjemnia tieto negatívne aspekty menovej politiky na ekonomickú rovnosť a tým obmedzia riziko budúcej ekonomickej stagnácie alebo návratu ku kríze.

projekt NBS - Program podpory cieleného doktorandského štúdia a výskumu - Príjmové nerovnosti a distribučné efekty menovej politiky: úloha finančnej heterogenity - 2019-2020 - odborný gestor - Project of National Bank of Slovakia - Support programme of targeted doctoral study and research - Income inequalities and distributional effects of monetary policy: role of financial heterogeneity - 2019-2020 - professional supervisor. Zámer projektu je podpora doktoradského štúdia doktoranda Ing. Borisa Fišeru pri výskume problematiky príjmových nerovnosti v kontexte menovej politiky. Výstupom projektu je publikovanie vedeckého článku vysokej kvality v indexovanom časopise zodpovedaním výskumných otázok spojených s cieľom projektu.

Aktivity v organizovaní vzdelávania

Predseda akademického senátu NHF EUBA
Akademický senát NHF EUBA
2018-

členka akademického senátu EUBA
Akademický senát EUBA
2019-

členka subodborovej komisie
Subodborová komisia pre doktorandské štúdium v programe Financie a bankovníctvo
2010-

členka Vedeckej rady NHF EUBA
Vedecká rada NHF EUBA
2015-

súdny znalec v odbore Ekonómia a manažment, odvetviach Financie, Kontroling
Ministerstvo spravodlivosti SR
2012-

Prehľad zahraničných mobilít

Európska centrálna banka, Nemecko (Frankfurt)
11.9.-12.9.2017,
výskumný pobyt
University of Bangor, Spojené kráľovstvo, Spojené kráľovstvo (Bangor)
1.2.-12.2.2016,
výskumný pobyt
Nottingham Trent University, Spojené kráľovstvo, Spojené kráľovstvo (Nottingham)
6.1.2013 - 18.1.2013,
výskumný pobyt
University of Porto, Portugalsko, Portugalsko (Porto)
28.6.-4.7.2016,
výskumný pobyt
University of Toronto, Rotman School of Management (Kanada) - and - Luiss Guido Carli - Rím (Taliansko)/University of Toronto, Rotman School of Management (Canada) - and - Luiss Guido Carli - Rome (Italy), Kanada (Toronto) - Taliansko (Rím)
Taliansko (Rím) 2016, 2018, Kanada (Toronto) 2017, 2018, 2019,
aktívna účasť so študentským tímom na medzinárodnej súťaži
The Social Sciences Research Society (Turkey), Association of Serbian Banks (Belegrad, Serbia)University of Dubrovnik (Croatia), University of Primorska (Portorož, Slovenia), University of Porto (Portugal), Trinity College Dublin (Ireland), Center for Market Research (Torun, Poland), Turecko/(Izmir) 2011, Srbsko (Belegrad) 2011, Chorvátsko (Pula, Dubrovník) 2012, 2015, Slovinsko (Portorož) 2015, Portugalsko (Porto) 2016, Írsko (Dublin) 2017, Poľsko (Torun) 2017
Turecko 2011, Srbsko 2011, Chorvátsko 2012, 2015 Slovinsko 2015, Portugalsko 2016, Írsko 2017, Poľsko 2017,
aktívna účasť na zahraničných konferenciách