doc. Ing. Jana Kotlebová, PhD.

Účasť na riešení (vedení) najvýznamnejších vedeckých projektov alebo umeleckých projektov za posledných šesť rokov

APVV-20-0359 Covid-19 pandémia, makroekonomický vývoj, potravinová bezpečnosť a blahobyt domácností - 1.7.2021 - 30.6.2024 riešiteľ/ APVV-20-0359 Covid-19 pandemic, macroeconomic development, food security and household wellbeing, member of research team. V tomto projekte sa zameriavame na dopady krízy na blahobyt domácností, potravinovú bezpečnosť, ceny komodít a potravín, ako aj na fungovanie potravinových dodávateľských reťazcov. Projekt bude sledovať a analyzovaťsituáciu v krajinách strednej a východnej Európy, ale najmä na Slovensku. Mikrodáta z nedávneho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností sa použijú na kvantifikáciu marginálneho sklonu k úsporám a spotrebe, odhad pravdepodobnosti rizika chudoby domácností a taktiež platobnej neschopnosti pomocou najmodernejších mikroekonomických metód. Na údaje zo Zisťovania rodinných účtov domácností sa použijú modely dopytu, aby sa odhadli elasticity dopytu po potravinách, ktoré sa potom použijú na simuláciu vplyvu volatility cien potravín a inej ekonomickej neistoty (ako sú zmeny v zamestnanosti a zmeny v príjme) na blahobyt domácností. Taktiež použijeme parametre modelu odhadovaného dopytu na simuláciu vplyvu pandémie na kvalitu stravy, ktorá je jedným z meraní potravinovej bezpečnosti. Na základe modelov pre zdravie prepojíme literatúru študujúcu spotrebu potravín a zdravie obyvateľstva. Súčasná kríza má silný vplyv aj na volatilitu komodít a cien potravín, ktoré budeme skúmať pomocou komplexných ekonometrických metód časových radov. Projekt bude tiež skúmať dopady krízy na efektívnosť fungovania potravinových dodávateľských reťazcov a konkrétne na horizontálny a vertikálny prenos cien.

APVV-15-0666 Únik kapitálu a jeho dôsledky pre slovenskú ekonomiku - 1.7.2016-31.12.2019 - spoluriešiteľ projektu SAV/APVV-15-0666 Capital Flight and its Impact on the Slovak Economy - 1.7.2016-31.12.2019 member of research team V kontexte liberalizácie globálneho pohybu kapitálu, sofistikovaného svetového finančného systému a rozvoja informačných a komunikačných technológii sa únik kapitálu stáva čoraz zložitejším problémom nielen v rozvojových, ale predovšetkým vo vyspelých ekonomikách. Tento trend sa výrazne zhoršuje, najmä pod vplyvom globálnej hospodárskej a finančnej krízy. Napriek tomu, že existujú odhady veľkosti úniku kapitálu pre vybrané rozvojové ekonomiky (Global Financial Integrity, Svetová banka), takéto odhady však absentujú pre vyspelé ekonomiky vrátane Slovenska. Prekladaný projekt preto posúva výskum danej problematiky v troch oblastiach. Prvý príspevok projektu spočíva v odhadovaní veľkosti úniku kapitálu zo slovenskej ekonomiky a ďalších krajín Európskej únie pomocou modifikácie už existujúcich modelov. Projekt avšak výrazne posúva poznanie v danej oblasti vďaka implementácii nových modelov, ktoré ešte neboli nikde použité na odhadovanie úniku kapitálu (input-output analýza, analýza flow of funds, analýza sietí). Za ďalší signifikantný prínos projektu je možné považovať vypracovanie empirickej makroekonomického pozadia (determinantov) úniku kapitálu zo slovenskej ekonomiky a ďalších krajín (s aplikáciu logit modelu, modelov kointegrácie a Grangerovej kauzality, VAR a VECM modelov). Tretí prínos projektu spočíva v odhadnutí makroekonomických dôsledkov úniku kapitálu pre slovenskú ekonomiku a ďalšie krajiny EÚ pomocou modelov ekonomického rastu. V neposlednom rade projekt poskytuje teoretický rámec chápania úniku kapitálu v kontexte voľného pohybu kapitálu medzi krajinami a odporúčania pre hospodársku politiku na jeho zamedzenie.

APVV 23-0329 – Finančná gramotnosť a informačné zdroje: ako zlepšiť finančné rozhodovanie? 2024 - 2026 spoluriešiteľ/APVV 23-0329 Financial literacy and information sources: how to improve the financial decisions? – 2024- 2026 – member of research team. Hlavným zámerom projektu je skúmať vzájomné súvislosti medzi finančnou gramotnosťou a hľadaním finančných informácií/odporúčaní, ktoré ovplyvňujú finančné rozhodovanie klientov.

VEGA 1/0639/24 Finančné inovácie, digitalizácia a finančná gramotnosť ako akcelerátory ekonomického oživenia v konkurenčnom prostredí s ekonomickými nerovnováhami – 2024 – 2026 - vedúca projektu/VEGA 1/0639/24 Financial innovations, digitalization and financial literacy as accelerators of economic recovery in a competitive environment with economic imbalances. 2024- 2026 - main investigator. Po viac ako dekáde menového uvoľňovania pristupuje ECB k menovej politike reštriktívneho typu. Oživenie a udržateľnosť ekonomického rastu ohrozuje vysoká inflácia. Efektívnosť menovej politiky v eurozóne naráža na zjavnú heterogenitu vo vývoji tak na úrovni jednotlivých ekonomík ako aj na úrovni ich jednotlivých ekonomických sektorov. Súbežne na pozadí intenzívne prebieha proces digitalizácie a finančných inovácií. Dlhodobo prítomné ekonomické nerovnosti s vyššou intenzitou odhaľujú nášľapné míny v podobe zvýšeného rizika opätovných ekonomických turbulencií. Finančné inovácie spojené s digitalizáciou volajú po vyššej úrovni systémovej ochrany ale aj finančnej gramotnosti. Schopnosť adaptovať sa novým technologickým výzvam a zvládať existujúce riziká je kľúčová v silnom konkurenčnom prostredí. Zámerom projektu je odhaliť medzery vo finančnej gramotnosti domácností vzhľadom na príležitosti, ktoré prináša finančná digitalizácia a s ňou spojené inovácie a navrhnúť opatrenia, ktoré by zvýšili finančné vedomosti a pozitívne ovplyvnili investičné rozhodnutia smerom k oživeniu ekonomického rastu.

VEGA 1/0221/21 Úrokové sadzby v prostredí s digitálnou menou centrálnej banky,2021-2023 hlavný riešiteľ, VEGA 1/0221/21 Interest rates in the environment with central bank digital currency, 2021-2023, main investigator. Konečná podoba, prístupnosť, využitie a spustenie digitálnej meny centrálnej banky (CBDC) nie je definitívne stanovené. Rôznorodosť jej možných charakteristík si vyžaduje hlbšiu analýzu ich dôsledkov na funkčnosť transmisného mechanizmu menovej politiky (MP) s dopadom na cenovú a finančnú stabilitu. Zavedením CBDC dôjde k zmene fungovania finančného systému. Je kľúčové sledovať systém úrokových sadzieb, pretože úrokový kanál MP rozšíria aj úrokové sadzby CBDC-y, ktorými sa na jednej strane bude regulovať jej dopyt, ale na druhej strane môžu zohrať významnú úlohu pri zabezpečovaní cieľa MP. Tie prepájajú celú štruktúru finančného systému, ako cena peňazí ovplyvňujú fungovanie každého segmentu finančného trhu, tak vo vnútornom ako aj v medzinárodnom okruhu. Projekt sústreďuje pozornosť na identifikáciu potenciálnych prínosov ako aj možných problémov, ktoré by modifikovaný úrokový transmisný mechanizmus MP po zavedení CBDC v eurozóne mohol spôsobiť v oblasti bankovníctva, finančných trhov a reálnej ekonomiky.