Medzinárodné vzťahy politické 2

  • Kredity: 5
  • Ukončenie: Skúška
  • Rozsah: 2P + 2C
  • Semester: zimný
  • Ročník: 2
  • Fakulta medzinárodných vzťahov

Vyučujúci

Zaradený v študijných programoch

hospodárska diplomacia

Výsledky vzdelávania

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so súčasnou teóriou medzinárodných vzťahov a jej uplatnením pri analýze a interpretácii stavu a tendencií vývoja svetovej politiky. Ďalším cieľom je objasniť základné problémy súčasnej svetovej politiky, hlavných aktérov a faktory, ktoré v nej pôsobia. Dôležitým aspektom je aj porozumenie stavu a tendenciám vývoja svetovej politiky, schopnosť analyzovať činnosť aktérov a problémy v súčasných medzinárodných politických vzťahoch. V tomto zmysle predmet prispieva k rozširovaniu poznatkov študentov medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie.

Vedomosti: osvojenie si súčasných etáp vývoja medzinárodných politických vzťahov a svetovej politiky, ako jadra súčasných medzinárodných politických vzťahov. Oboznámenie sa s hlavnými aktérmi súčasnej svetovej politiky, základnými regiónmi, ktoré ovplyvňujú súčasnú svetovú politiku, ako aj s vybranými procesmi v súčasnej svetovej politike a schopnosť ich kriticky vyhodnocovať.

Kompetencie: pochopenie politických špecifík a v rámci medzinárodného prostredia, schopnosť identifikovať kľúčové znaky svetovej politiky a určiť špecifiká ich vývoja.

Zručnosti: orientovať sa, analyzovať a pracovať s relevantnými literárnymi zdrojmi, schopnosť pochopenia kľúčových téz súčasných medzinárodných vzťahov ako aj schopnosť ich kriticky vyhodnocovať.

Po absolvovaní predmetu by mal študent/študentka:
-rozpoznať, identifikovať a chápať kľúčové pojmy a terminológiu spojenú s vývojom politických medzinárodných vzťahov
-byť schopný identifikovať hlavné politické veľmoci, ich vývoj a ich vplyv na medzinárodné procesy v minulosti aj v súčasnosti
-osvojiť si politické špecifiká rozhodujúcich svetových veľmocí, ako aj ďalších krajín, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu vo formovaní medzinárodných vzťahov
-čítať s porozumením, analyzovať a kriticky zhodnotiť relevantnú odbornú literatúru
-vedieť kriticky diskutovať o aktuálnych témach týkajúcich sa medzinárodných procesov

Stručná osnova predmetu

Základné črty a tendencie vývoja medzinárodných vzťahov po rozpade bipolarity. Zahraničná politika USA. Európska únia ako globálny aktér. Zahraničná politika Ruska. Vývoj v strednej Ázii po rozpade ZSSR. Západný Balkán a rozpad Juhoslávie. Postavenie Číny vo svete a jej súčasná regionálna a globálna politika. Zahraničná politika Japonska. India ako regionálny a globálny aktér. Spolupráca štátov juhovýchodnej Ázie. ASEAN. Blízky Východ. Politický vývoj v Latinskej Amerike.Vývoj v Afrike v postkoloniálnom období a v súčasnosti.

Odporúčaná literatúra

ŠKVRNDA, F. , KURUCZ, M.: Súčasná svetová politika I (vybrané kapitoly – Európa, Spojené štáty americké a Ruská federácia), BA, EKONÓM 2020.
ŠKVRNDA, F. a kol.: Medzinárodné politické vzťahy. Bratislava, EKONÓM 2010.
ŠKVRNDA, F.: Teória svetovej politiky. Bratislava, Vydavateľstvo EKONÓM, 2012.
ŠKVRNDA, F.: Súčasná svetová politika II (Vybrané kapitoly – Ázia, Latinská Amerika, Afrika). BA, EKONÓM 2011.
KUCHARČÍK, R.. Medzinárodné vzťahy politické II. (Praktikum k vybraným otázkam). Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM, 2010.
KREJČÍ, O.: Medzinárodní politika. Praha: Ekopress 2014 (5. aktualiz. a rozš. vyd.).
JOHNSON, P.: Dějiny 20. století, Leda, 2014.

Sylabus predmetu

1. Základné črty a tendencie vývoja medzinárodných vzťahov po rozpade bipolarity. Teória medzinárodných vzťahov a základné črty súčasných medzinárodných vzťahov. Stav a tendencie vývoja medzinárodných vzťahov na začiatku 21. storočia. 2. Zahraničná politika USA. Vývoj zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov USA a jej osobitosti počas studenej vojny, po rozpade bipolarity a v súčasnosti. Vzťahy s Ruskom a Čínou v 21. storočí. 3. Európska únia ako globálny aktér. Stručný prehľad európskej integrácie po vzniku EÚ – medzníky vývoja EÚ. Charakteristika zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Aktuálne bezpečnostné problémy EÚ. 4. Zahraničná politika Ruska. Vývoj zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov Ruska po skončení studenej vojny. Rozpad ZSSR, koniec bipolarity. Ruská zahraničná politika v 21. storočí. 5. Vývoj v strednej Ázii po rozpade ZSSR. Vývoj a charakteristika jednotlivých štátov daného regiónu. Súčasná situácia v regióne a politika veľmocí. 6. Západný Balkán a rozpad Juhoslávie. Proces rozpadu veľkej Juhoslávie. Jeho histórie a vývoj po rozpade bipolarity a jeho medzinárodnopolitické súvislosti a dôsledky. Aktuálne problémy a integračné ambície v regióne. 7. Postavenie Číny vo svete a jej súčasná regionálna a globálna politika. Krátka história a politický systém Číny. Aktuálne problémy týkajúce sa Číny a jej zahraničná politika v 21. storočí 8. Zahraničná politika Japonska. Krátka história a politický systém Japonska. Tvorba zahraničnej politiky a súčasné vzťahy s jednotlivými veľmocami ako aj so štátmi v rámci svojho regiónu. 9. India ako regionálny a globálny aktér. Krátka história, charakteristika vývoj politického systému Indie. Fázy zahraničnej politiky Indie až po súčasnosť so zreteľom na vzťahy s hlavnými aktérmi svetovej politiky. 10. Spolupráca štátov juhovýchodnej Ázie. ASEAN. Charakteristika štátov juhovýchodnej Ázie. Stručná história regiónu. Súčasné ciele ASEAN-u a vzťahy s tretími stranami. 11. Blízky Východ. Vymedzenie Blízkeho východu ako regiónu svetovej politiky. Izraelsko-palestínsky konflikt a súčasné konflikty na Blízkom Východe. 12. Politický vývoj v Latinskej Amerike. Charakteristika Latinskej Ameriky ako regiónu svetovej politiky. Najvýznamnejšie štáty v Latinskej Amerike. Aktuálne sociálno-ekonomické, politické a bezpečnostné problémy v Latinskej Amerike. 13. Vývoj v Afrike v postkoloniálnom období a v súčasnosti. Vývoj v Afrike po rozpade bipolárneho usporiadania medzinárodných vzťahov vo svetovej politike. Integračné tendencie v Afrike. Vybrané aktuálne politické problémy v Afrike.

Podmienky na absolvovanie predmetu

Konečná známka je založená na priebežnej kontrole štúdia počas výučbovej časti semestra a ústnej skúške nasledovne: 40% celkového hodnotenia predmetu pozostáva z priebežnej kontroly počas štúdia (účasť 10%, aktivita/kontrolné otázky 10%, semestrálna prezentácia (20%). Záverečné hodnotenie je vo forme ústnej skúšky (60% celkového hodnotenia predmetu).

Pracovné zaťaženie študenta

Účasť na prednáškach 26 h, účasť na seminároch 26 h, príprava na semináre 13 h, spracovanie semestrálneho projektu 13 h, príprava na skúšku 78 h.

Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu

Slovenský jazyk

Dátum schválenia: 10.02.2023

Dátum poslednej zmeny: 20.12.2022

Dátum schválenia: 10.02.2023

Dátum poslednej zmeny: 20.12.2022