Environmentálny manažment

Sylabus predmetu

Tematické vymedzenie prednášok: 1. Základné ekologické pojmy Vymedzenie základných ekologických pojmov používaných v environmentálnom manažmente, ich delenie a charakteristika. Základné rozdiely medzi ekológiou, environmentalistikou, ekonómiou životného prostredia a ekologickou ekonómiou. 2. Prírodné zložky životného prostredia Členenie jednotlivých prírodných zložiek životného prostredia. Ochrana životného prostredia, možnosti, dôležitosť a význam. Znehodnocovanie životného prostredia, príčiny, ako aj spoločenské dôsledky jeho znehodnocovania. Pozitívne zásahy do životného prostredia, prevencia znečisťovania. 3. Podstata, úloha a ciele environmentálneho manažmentu Environmentálny manažment, ako systém riadenia spoločností zameraný na ochranu a tvorbu životného prostredia v interakcii trvalo udržateľného rozvoja na globálnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Snahou environmentálneho manažmentu je nájsť riešenie ako riadiť podnikové aktivity, tak, aby nespôsobovali degradáciu životného prostredia a súčasne znižovali svoje podnikové náklady (znižovaním množstva odpadov, spotrebou energií, vody a plynu alebo vypúšťaných emisií a pod.). 4. Environmentálna politika Charakteristika štátnej environmentálnej politiky Slovenskej republiky, jej princípov, priorít a zásad. Následná nadväznosť na environmentálnu politiku podniku, ktorá je základom environmentálneho manažmentu. Tvorba environmentálnej politiky, jej zámery a zásady, stanovenie environmentálnych cieľov a cieľových hodnôt v podniku. 5. Trvalo udržateľný rozvoj Oboznámenie sa s uvedenou problematikou, ako aj potrebou a nutnosťou udržateľného rozvoja, ktorý uspokojuje potreby súčasnosti bez toho, aby obmedzoval možnosti budúcich generácií uspokojiť ich potreby. Oboznámenie sa programom OSN s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“ aj cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. 6. Legislatívne nástroje environmentálnej politiky Predstavenie širokého spektra nástrojov environmentálnej politiky, ktoré štát uplatňuje. Prvé z daného spektra budú predstavené legislatívne nástroje environmentálnej politiky, teda priame, normatívne, ktoré majú obmedzovací a donucovací charakter, takže pôsobia priamo, relatívne rýchlo a sú ľahko kontrolovateľné. Predstavujú určitú formu zákona, nariadenia alebo štandardu. Definujeme jednotlivé kategórie a upriamime sa na ich prednosti, ako aj nedostatky. 7. Ekonomické nástroje environmentálnej politiky Ekonomické nástroje sú ďalšou významnou skupinou nástrojov environmentálnej politiky, ktoré štát uplatňuje. Sú trhovo orientované a pôsobia nepriamo, umožňujú individuálne rozhodovanie subjektov na základe posúdenie nákladov a úžitkov alternatívnych možností. Predstavené sú funkcie ekonomických nástrojov, a aké ekonomické nástroje sú uplatňované v Slovenskej republike v jednotlivých oblastiach ochrany životného prostredia. 8. Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky Dobrovoľné (voľné) nástroje environmentálnej politiky pôsobia v rámci rámcov, ktoré štát pre ich fungovanie na trhu vytvára prostredníctvom legislatívnych (zákon, vyhláška) alebo nelegislatívnych (uznesenie vlády) predpisov. Sú predstavené vybrané z nich, ako: environmentálne technológie, dobrovoľné environmentálne dohody, zelené verejné obstarávanie, Systém environmentálneho manažérstva (EMS), Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a pod. 9. Ecolabelling Environmentálne hodnotenie a označovanie výrobkov alebo služieb, ktorý je jednou z foriem preventívnej stratégie založenej na princípe dobrovoľnosti, je založený na integrovanom prístupe k životnému cyklu produktu. Študenti sa dozvedajú o národnom, ako aj medzinárodnom (Európskom) Ecolabellingu, a ako označenie získať. 10. Odpady a odpadové hospodárstvo Definovanie pojmu „odpad“ v legislatíve Slovenskej republiky. Delenie odpadu podľa pôvodu, aké sú možnosti, resp. spôsoby zneškodňovania odpadu, aj ako sa Slovensko vysporiada s touto situáciou. Legislatíva a jej prípadné novely v danej oblasti. Podstata a úloha recyklácie a reverzného toku. Hlavné oblasti, zameranie a činnosti odpadového hospodárstva v podniku, záväzná hierarchia dodržiavaná pri odpadovom hospodárstve v podniku. 11. Obehové hospodárstvo Na celom svete sa vyčerpávajú spoločné zdroje surovín. Uvedená téma odhaľuje možné alternatívy ako tomuto javu zabrániť, resp. sa ho pokúsiť eliminovať. Obehové hospodárstvo je užitočný a regeneratívny návrh ekonomického modelu, ktorý znamená neustále udržiavanie surovín, materiálov a produktov v ich úžitkovom postavení, v rámci životného cyklu. Tento model využíva odpady na vytváranie nových zdrojov surovín a zvyšuje obehové hospodárstvo. 12. Zelený rast Oboznámenie sa s aktuálnou témou „zelený rast“, ktorá má vplyv nie len na nás všetkých, ale najmä na budúce generácie. Predstavenie zeleného rastu podľa OECD, súvislosť s environmentálnymi aspektmi a jeho stratégie. Samotný zelený rast je zmena štruktúry hospodárstiev a najmä teraz v „po“krízovom období, keď všetky krajiny hľadajú nové zdroje rastu. 13. Ekologické poľnohospodárstvo Ekologické poľnohospodárstvo (EP) a jeho význam pre spoločnosť, nakoľko je to je systém priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľný agroekosystém. Využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Oboznámime sa s trendmi, rozdielmi medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom, hlavnými príčinami vzniku EP, jeho cieľmi, aj obmedzeniami a v neposlednom rade certifikáciou ekologického poľnohospodárstva. Tematické vymedzenie cvičení: 1. Podstata environmentálneho manažmentu Rola environmentálneho manažmentu a jeho vymedzenie na základe prípadových štúdií. Vymedzenie potreby ochrany životného prostredia a udržateľnosti v praxi, strategickej výhody aplikácie environmentálneho manažmentu v podniku. Určenie a definovanie štyroch fáz projektu a na základe uvedených krokov spracovanie praktických projektov na určené témy. 2. Environmentálna regionalizácia Proces priestorového rozčleňovania krajiny, v ktorom sa podľa stanovených kritérií vyčleňujú regióny s určitou kvalitou životného prostredia a ohrozenosťou životného prostredia. Stav životného prostredia na Slovensku. Stav životného prostredia v regiónoch a vytýčenie problémových oblastí na Slovensku. 3. Posudzovanie životného cyklu Postup analýzy životného cyklu produktu. Identifikácia, analýza a následná redukcia negatívnych environmentálnych dopadov produktu počas jeho celého životného cyklu. Posudzovanie životného cyklu je metóda porovnávania environmentálnych vplyvov produktov, výrobkov alebo služieb, s ohľadom na ich životný cyklus. 4. Čistejšia produkcia Čistejšia produkcia prináša základnú zmenu do nazerania na znečistenie. Vo všeobecnosti čistejšia produkcia ako stratégia predstavuje nový systémový prístup k zníženiu, až vylúčeniu znečistenia životného prostredia. Zameriava na predchádzanie vzniku znečistenia a nie na zneškodňovanie odpadu. Cieľom je hľadanie riešení na znižovanie výrobných nákladov a predchádzanie vzniku odpadov lepším, efektívnejším využívaním vstupných materiálov a energií. To má následne nezanedbateľný ekonomický efekt, čo zvyšuje efektívnosť, a tým aj konkurencieschopnosť podniku. 5. Porovnávanie výrobkov Porovnávanie vybranej dvojice výrobkov z rovnakej skupiny, ale z rozdielnych materiálov. Popísať, najlepšie formou grafu, životnú dráhu každého z výrobkov. Predstaviť a popísať potrebu k jeho vzniku, odkiaľ pochádzajú suroviny, koľko vzniká odpadu a akého, aké veľké sú energetické vstupy, čo sa deje s výrobkom po skončení jeho životnosti. 6. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – EIA Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA) je považovaný za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej environmentálnej politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Vo vyspelých krajinách sa uplatňuje viac ako tri desaťročia. Predstavíme si legislatívu a právne predpisy, princípy, proces a kroky posudzovania vplyvov na životné prostredie – EIA. 7. Spoločenská zodpovednosť podnikov Predstavuje vzájomne previazaný súbor činností a postupov v organizáciách zahrňujúcich oblasť sociálnu, environmentálnu a ekonomickú. Európska komisia definuje spoločenskú zodpovednosť organizácií ako „zodpovednosť podnikov za dopady ich činností na spoločnosť“. Uplatňovanie spoločenskej zodpovednosti v praxi. 8. Ekologické certifikáty Predstavíme si jednotlivé ekologické certifikáty. Reč bude aj o symboloch s ktorými sa stretávame na produktoch najrôznejšieho druhu. Priblížime význam tých najpoužívanejších, tiež podmienky, ktoré musí výrobca splniť, aby tak mohol používať určitú značku na svojich produktoch. 9. Environmentálne (staré) záťaže Definovanie environmentálnej záťaže v zmysle zákona. Široké spektrum území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom. Podmienky a postup pri environmentálnej zodpovednosti za environmentálnu škodu, ktoré upravuje zákon. Uplatňovanie princípu znečisťovateľ platí v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. 10. Rozšírená zodpovednosť výrobcov Charakteristika povinností a zodpovednosti pre výrobcov a dovozcov tvarov a služieb, z hľadiska vplyvu ich výrobkov, tovarov, služieb a obalov na životné prostredie počas celého životného cyklu od štádia vývoja až po štádium konca ich životnosti. Dôležitý ekonomický nástroj odpadového hospodárstva v Európe. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Spôsob akým je možné plniť povinnosti výrobcov, dovozcov a obcí vyplývajúce zo zákona o odpadoch. 11. Zelený zákazník Klimatické zmeny, témy trvalej udržateľnosti, enviro stratégie, to všetko núti podniky sa zameriavať na „zelenú“ (udržateľnú) výrobu a spotrebu. Pojem „zelený“ zákazník nie je nový, ale dopyt po „zelených“ výrobkoch a službách narastá a to nielen v B2C segmente, ale čoraz častejšie aj v B2B. Podľa vzťahu k environmentálnym témam a ochoty kupovať „zelené“ výrobky a služby ho môžeme na základe segmentácie trhu a možnosti výberu vhodnej cieľovej skupiny identifikovať. 12. „Zero waste“ – nulový odpad Etický, ekonomický, efektívny a vizionársky prístup. „Zero Waste“ znamená navrhovanie a používanie výrobkov a procesov takým spôsobom, aby sa systematicky znižoval objem a toxicita odpadu a materiálov, šetrili a obnovovali sa všetky zdroje a nedochádzalo k ich spaľovaniu či skládkovaniu. Zásady „5 R“ (refuse, reduce, reuse, recycle, rot).Výhody „Zero Waste“. Možnosti aplikácie vybraných častí filozofie „Zero waste“ do podniku. 13. Súhrn a syntéza získaných poznatkov z environmentálneho manažmentu Syntéza a sumarizácia výsledkov riešených projektov vybraných tém z environmentálneho manažmentu. Vymedzenie základných atribútov, faktorov vplývajúcich na environmentálny manažment v podniku. Vymedzenie a určenie základných prínosov a nedostatkov vzniknutých v rámci trvalo udržateľného rozvoja.