Medzinárodné vzťahy politické 1

Vyučujúci

Zaradený v študijných programoch

Výsledky vzdelávania

Cieľom predmetu je pochopenie základných teoretických a historicko-logických súvislostí medzinárodných politických vzťahov ako bazálneho predpokladu štúdia ďalších predmetov politologického, ekonomického a právneho zamerania na Fakulte medzinárodných vzťahov EUBA. Ambíciou predmetu je prispieť k príprave absolventa vybaveného vedomosťami, zručnosťami a kompetenciami ktoré sú požadované na uplatnenie sa na poste kvalifikovaného odborníka v oblasti medzinárodných politických vzťahov na úrovni nižšieho a stredného manažmentu v slovenských alebo medzinárodných spoločnostiach pôsobiacich v medzinárodnom prostredí.
Vedomosti: Študent si osvojí základnú terminológiu, princípy fungovania procesov a javov a podstatu faktov z oblasti medzinárodných politických vzťahov. Bude schopný analyzovať základné historicko-logické súvislosti determinujúce charakter súčasných medzinárodných politických vzťahov a zaujať k nim kritické stanovisko. Získa schopnosť aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky v praktickom živote a orientovať sa v oblasti medzinárodných politických vzťahov pri výkone svojej profesie.
Kompetencie: V súlade s profilom absolventa získa kompetencie pracovať ako člen odborného tímu v odbore medzinárodné politické vzťahy. Bude schopný kriticky myslieť, abstrahovať relevantné fakty v problematike, ktorá bude predmetom jeho pracovného zaradenia, predovšetkým v medzinárodnom kolektíve alebo v národnom kolektíve v kooperácií so zahraničnými partnermi. Vo svojom pracovnom zaradení bude schopný prezentovať vlastné návrhy a riešenia na úrovni nižšieho a stredného manažmentu. Získa kompetenciu relevantne vyhodnocovať teoretické a praktické otázky v štátnej aj komunálnej správe, vo verejných a súkromných inštitúciách, v oblasti medzinárodných politických vzťahov. Bude disponovať spoločenskými, morálnymi a etickými znalosťami potrebnými na ich uplatnenie v širokom spektre sociálnych a politických vedomostí a zručností.
Zručnosti: V rámci štúdia predmetu Medzinárodné politické vzťahy I. získa schopnosť samostatne tvorivo pripravovať podklady pre rozhodovanie v rámci svojho profesijného pôsobenia a naďalej rozširovať a obohacovať svoje vedomosti a zručnosti o najnovšie poznatky v oblasti medzinárodnej politiky. Absolvent bude schopný kreatívne používať komunikačné metódy v rámci manažmentu vzťahov s partnermi inštitúcie, v ktorej bude pôsobiť.
Po absolvovaní predmetu by mal študent/študentka:
-rozpoznať a chápať kľúčové pojmy a terminológiu spojenú s teóriou a históriou medzinárodných vzťahov; byť schopný identifikovať hlavné dejinné etapy medzinárodných vzťahov, ich vývoj, dôvody ich rozmachu resp. úpadku; zvládať základné terminologické inštrumentárium teórie medzinárodných vzťahov a byť schopný kritickej odbornej rozpravy o témach, ktoré sa vzťahujú k teoretickým a dejinným otázkam medzinárodno-politického charakteru.

Stručná osnova predmetu

Úvod do teórií medzinárodných vzťahov. Konštruktivizmus, postštrukturalizmus a postkolonializmus. Postkolonializmus. Marxizmus. Globálna politická ekológia. Celebrity. Úvod do štúdia medzinárodných organizácií. Štruktúra, aktéri, rozhodovacie procesy a lobing v medzinárodných organizáciách. OSN. Regionálne bezpečnostné organizácie OBSE a NATO. Regionálne organizácie globálneho Juhu ASEAN a Africká únia. Digitálna diplomacia a medzinárodné organizácie. Vybrané aktuálne otázky medzinárodných vzťahov

Odporúčaná literatúra

Abrahamsen, R. (2004). “The power of partnerships in global governance”. Third World Quarterly 25 (8): 1453–67.
Archer, C. (2015). International Organizations, Fourth Edition, Londýn – NY: Routledge.
Bjola, C., Zaiotti, R. (2020). Digital Diplomacy and International Organisations. Autonomy, Legitimacy and Contestation. Londýn – New York: Routledge. 320 s.
Brand, U., Wissen, M. (2022). Imperiální způsob života. Každodenní život a ekologická krize kapitalismu. Praha: Neklid.
Brand, U., Wissen, M. (2021). The Imperial Mode of Living: Everyday Life and the Ecological Crisis of Capitalism. London New York: Verso.
Budabin, A. C., Rasmussen, L. M., Richey, L. A. (2017). “Celebrity-led development organisations: the legitimating function of elite engagement”. Third World Quarterly 38 (9): 1952–72. https://doi.org/10.1080/01436597.2017.1322465.
Čech, Ľ. (2021). Medzinárodné vzťahy v období od skončenie tridsaťročnej vojny do začiatku prvej svetovej vojny (1648 – 1914). Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. 105 s.
Gutner, T. (2016). International Organizations in World Politics. New York: SAGE, 2016. 304 s.
Hall, S. (1992). “The West and the Rest”. V Formations of Modernity, by Bram Gieben a Milton Keynes, 275–320. Cambridge: Polity Press.
Hall, S. (1997). “The Spectacle of the ‘Other’”. V Representation. Cultural Representations and Signifying Practices, zostavil Hall, Stuart, 223–79. London: SAGE and the Open University.
Hurd, I. (2020). International Organizations. Politics, Law, Practice. Cambridge: Cambridge University Press. 330 s.
Hickel, Jason. (2020). “Quantifying National Responsibility for Climate Breakdown: An Equality-Based Attribution Approach for Carbon Dioxide Emissions in Excess of the Planetary Boundary”. The Lancet Planetary Health 4 (9): 399–404. https://doi.org/10.1016/S2542-5196(20)30196-0.
Hickel, J. (2023). Propast. Stručný průvodce nerovnostmi a jejich řešeními. Praha: Peoplecomm.
Hickel, J. (2017). The divide: a brief guide to global inequality and its solutions. London: William Heinemann.
Hickel, J., Dorninger, C., Wieland, H., Suwandi, I. (2022). “Imperialist appropriation in the world economy: Drain from the global South through unequal exchange, 1990–2015”. Global Environmental Change 73 (marec):102467.
Karlas, J. (2015). Mezinárodní organizace: systémy spolupráce mezi státy. Praha : Sociologické nakladatelství, 347 s.
Katz Cogan, J., Hurd, I., Jonston, I. eds. (2016). Oxford Handbook of International Organizations, Oxford: Oxford University Press. 1344 s.
Kurucz, M. (2021). Medzinárodné organizácie. Bratislava: Sprint. 171 s.
Osborn, Ronald. (2009) “Noam Chomsky and the realist tradition”. Review of International Studies 35 (2): 351–70. https://doi.org/10.1017/S0260210509008559.
Park, S. (2018). International Organisations and Global Problems. Cambridge: Cambridge University Press. 324 s.
Rittberger, V. et al. (2019). International Organization. Londýn: Bloomsbury Publishing. 286 p.
Rittberger, V., Zangl, B., Kruck, A., Dijkstra, H. (2019). International Organization, Third Edition, Londýn: Red Globe Press. 286 s.
Schmelzer, M., Vansintjan, A., Vetter, A. (2023). Budoucnost je nerůst. Praha: Peoplecomm, s. 73–116, s. 124–143.
Schmelzer, M., Vetter, A., Vansintjan, A. (2022). The Future Is Degrowth: A Guide to a World Beyond Capitalism. New York: Verso, chap. 3 (except 3.5, 3.8, 3.9).
Sterling-Folker, J. (2013). “Neoliberalism”. V International Relations: Discipline and Diversity, zostavil Tim Dunne, Milja Kurki, a Steve Smith, 114–31. Oxford: Oxford University Press.
Škvrnda, F., Čech, Ľ., Kucharčík, R. (2021). Teória medzinárodných vzťahov. Bratislava: Vydavateľstvo EKONÓM. 183 s.
Weiss, G.T., Wilkinson, R. eds. (2018). International Organization and Global Governance, Londýn – New York: Routledge, 2018. 844 s.

Sylabus predmetu

1. Úvod do teórií medzinárodných vzťahov, filozofické dilemy v teóriách medzinárodných vzťahov, realizmus, Noam Chomsky ako realista a dominantné ponímanie realizmu, štrukturálny realizmus, defenzívny a ofenzívny neorealizmus, liberalizmus a neoliberalizmus, demokratický mier a jeho kritika. 2. Konštruktivizmus, postštrukturalizmus a postkolonializmus, diskurz a moc, teória sekuritizácie, hybridná „vojna“ v mediálnom priestore, rasizmus, stereotypy o Iných 3. Postkolonializmus, pôvod nadvlády Západu, neokolonializmus dnes, význam štátu v dobe globalizácie, tri formy moci v medzinárodných vzťahoch, reparácie 4. Marxizmus, klasické teórie imperializmu, globálny a východoeurópsky odliv hodnoty, Gramsci a hegemónia, prepojenie marxizmu a ekológie, kapitalizmus 5. Globálna politická ekológia, klimatická nerovnosť v medzinárodnej politike, Parížska dohoda, SDGs, rôzne prístupy k životnému prostrediu, nerast, rôznorodosť ekonomík 6. Celebrity, tri kritiky angažovania celebrít v medzinárodnej politike, chudoba a nerovnosť v medzinárodných vzťahoch, MDGs, SDGs, rôzne spôsoby merania chudoby a nerovnosti, rozvojová pomoc 7. Úvod do štúdia medzinárodných organizácií 8. Štruktúra, aktéri, rozhodovacie procesy a lobing v medzinárodných organizáciách 9. OSN, organizačná štruktúra, ciele a aktivity, kolektívna bezpečnosť, politicko-bezpečnostná agenda, peacekeeping, reforma OSN 10. Regionálne bezpečnostné organizácie OBSE a NATO, ich organizačná štruktúra, ciele a aktivity, kooperatívna bezpečnosť, kolektívna obrana 11. Regionálne organizácie globálneho Juhu ASEAN a Africká únia, ich organizačná štruktúra, ciele a aktivity, hlavné výzvy politickej a ekonomickej integrácie 12. Digitálna diplomacia a medzinárodné organizácie 13. Vybrané aktuálne otázky medzinárodných vzťahov

Podmienky na absolvovanie predmetu

Výsledné hodnotenie študenta vychádza z priebežného hodnotenia počas semestra a záverečnej písomnej skúšky podľa nasledovných kritérií: 70 % tvorí priebežné hodnotenie (spracovanie textových výťahov doma 24 %, prezentovanie referátov 10 %, testy a výťahy na hodinách 20 %, esej 10 %, aktivita 6%) a 30 % tvorí záverečná skúška.

Pracovné zaťaženie študenta

Účasť na prednáškach 52 hod., účasť na seminároch 52 hod., príprava na semináre 56 hod., príprava na skúšku 26 hod.

Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu

Slovenský jazyk

Dátum schválenia: 13.03.2024

Dátum poslednej zmeny: 09.04.2025

Dátum schválenia: 13.03.2024

Dátum poslednej zmeny: 09.04.2025